Scéna.cz 

Festivalu Opera 2009 kraľovala Smrť v Benátkach

Bienále Opera je už tradične akási „showcase“ českého operného divadla, ktorá umožňuje zmapovať tvorbu všetkých českých štatutárnych operných divadiel (tohto roku bohužiaľ bez účasti Národného divadla Brno) a pravidelne tiež niektorých z viacerých nezávislých súborov. Spomedzi všetkých inscenácií celkom vynikla inscenácia Smrti v Benátkach pražskej Štátnej opery (cena kritikov za najlepšiu inscenáciu festivalu), ktorá dokázala i zmysel existencie druhého pražského domu, pokiaľ sa v ňom len realizuje dobré divadlo. Hoci je Smrť v Benátkach koprodukčným projektom, je veľmi cenné, že s ansámblom pražskej Štátnej opery dielo naštudoval režisér Yoshi Oida a doviedol i predstaviteľov najdrobnejších rolí ku koncentrovanému výkonu v prospech celku, ktorý pôsobí ako sugestívna a veľmi emotívna výpoveď. Treba zmieniť i veľkú zásluhu Hilary Griffithsa na mimoriadne pôsobivom hudobnom vyznení (s tak charizmatickými interpretmi ako Alan Oke, ktorý na festivale získal cenu poroty emeritných sólistov Národného divadla, či Peter Savdige).

Spomedzi výnimočných počinov prezentovaných ne festivale treba vyzdvihnúť tiež inscenáciu Národného divadla Vec Makropulos, ktorá však nedosahuje takej celkovej ucelenosti ako Smrť v Benátkach – omnoho viac je postavená na predstaviteľke ústrednej role, Gun-Brit Barkminovej, ktorá získala tiež cenu riaditeľky festivalu.

Akosi v pozadí týchto divadelných udalostí sa ocitli inscenácie štatutárnych divadiel, ktorým spravidla chýbalo koncepčnejšie režijné uchopenie, hoci niektoré sa môžu pochváliť aspoň dôstojnými interpretačnými výkonmi. Zrejme to bola najmä starostlivosť venovaná hudobnému naštudovaniu Verdiho Simona Boccanegru dirigentom Martinom Doubravským a sólistami, z ktorých vynikli Christina Vasilevová (Amelia Grimaldi) a Anatolij Orel v titulnej úlohe, ktorá vyniesla libereckému divadlu divácku festivalovú cenu.

Milým doplnením festivalového diania sú produkcie nezávislých súborov, hoci ani Ensemble Damian ani Opera Diversa nepriniesli tento krát očakávané spestrenie. Celkom špecifickým javom v českej opernej kotline je existencia Detskej opery Praha pod vedením Jiřiny Markovej-Krystlíkovej, ktorá obdržala po zásluhe i cenu výboru Jednoty hudobného divadla za významný počin v oblasti hudobného divadla (práve za založenie a vedenie tohto výnimočného súboru). Premiéra Křičkových Ogarov preukázala zmysel divadla (nielen) pre deti a (nielen) s deťmi.

Festival priniesol nadšenie i sklamanie, stojí však za to usilovať oň opäť a vystavovať divadlá často horkej konfrontácii. Hádam to prinesie svoje plody už o dva roky, pri jubilejnom desiatom ročníku tohto operného stretávania sa.