Ohliadnutie za opernými večermi na Vltave
autor: Z webu
Vltavské operné večery, ktoré sú pravidelným sobotným spoločníkom mnohých operných priaznivcov, vnímam dlhšiu dobu problematicky. Bývalo totiž pravidlom, že určujúcim kritériom pre výber titulov a interpretov (aspoň z pohľadu poslucháča) bol mainstreamový vkus, akoby sa Vltava bála o poslucháčov. Český rozhlas by sa však mal odhodlávať aj na menej prešliapané chodníky a zoznamovať tuzemské publikum s pozoruhodnými dielami a interpretmi, koniec-koncov tie „trháky“, ktorými sa rozhlas úfa prilákať pozornosť, sú dnes ľahko dostupné mnohými inými spôsobmi. Signifikantné je napr. uvádzanie českej opery – namiesto sprístupňovania bohatých vlastných fondov obsahujúcich početné nahrávky neuvádzaných operných diel Fibicha, Nováka, Foerstra, Martinů a tak ďalej, ak mám menovať len z tých najvýznamnejších operných skladateľov, neustále sa v dramaturgii objavujú obohrané, prečasto smetanovské nahrávky (vydané okrem iného aj na kompaktných diskoch). Zo svetovej opery panuje zasa pričasto Verdi a iné stálice operného Parnasu. Bežný poslucháč, ktorý sám nevyvíja aktivitu k zoznamovaniu sa s operou aj inými „kanálmi“ bude mať nepochybne veľmi malý obzor, i keby si Vltavu zapol každý týždeň. A to je pre vysielateľa „verejnej služby“ isto nelichotivé.
Posledné operné večery ma však donútili vyššie naznačené príkre stanovisko mierne prehodnotiť. Vďaka Európskej vysielacej únii bola uvedená romantická opera Édouarda Lala Kráľ z Ys na stredoveký bretanský námet. Hoci na dobu svojho vzniku /1875-1888/ je jej hudobný jazyk mierne zastaraný, prekvapí opera veľkou remeselnou zručnosťou, dramatickou kompaktnosťou myšlienkovým a výrazovým bohatstvom. Nepochybne by to mohol byť aj inšpiratívny javiskový kus. Na živej nahrávke z Toulouse zažiarila spomedzi vyrovnaných sólistov predovšetkým Sophie Koch v hlavnej mezzosopránovej úlohe princeznej Margared citlivo sprevádzaná zdatným orchestrom.
Hneď týždeň na to pripravil rozhlas ďalšiu perličku – Vivaldiho Montezumu. K tejto udalosti sme na našich stránkach pozývali, ale napokon radosť zo spoznávania málo hrávaného titulu značne skalila úbohá interpretačná úroveň lisabonského divadla. Živá nahrávka trpela predovšetkým neschopnosťou orchestru hraničiacou vôbec s akceptovateľnou mierou únosnosti. Myslím, že za takéto „obete“ na kvalite by sa inovácia repertoáru obetovať nemala.
Pohľad do budúcna oprávňuje k miernemu optimizmu – popri obligátnych ústupkoch (Traviata, Norma, Dalibor) sú avizované „neopočúvané“ opery R. Wagnera (Rienzi), S. Prokofjeva (Hráč), P. Glassa (Satyagraha) či diela zabudnutých skladateľov akými sú Lulyho žiak Jean-Féry Rebel či Mozartov súčasník Vincente Martíny Soler. Uvidíme teda, či ide o dlhodobý trend alebo o len chvíľkovú výnimku.Časopis 18 - rubriky
Články v rubrice - Z éteru
Rok české hudby – Smetana 200
Ecce Homo Bedřich Smetana
Pohnutý život a geniální dílo velikána české hudby 1824–1884 v dokumentu Ma ...celý článek
Z první řady: Rusalka z Toulouse
A. Dvořák: Rusalka z Toulouse
Lyrická pohádka o třech dějstvích na libreto J. Kvapila v podání souboru Théa ...celý článek
Časopis 18 - sekce
DIVADLO
Bouře hra Williama Shakespeara
Bouře
Ctnost a šlechetnost je víc než msta. Britská filmová adaptace divadelní hry Williama Shakespeara (19 celý článek
HUDBA
HDK uvádí muzikálovou pohádku Zlatovláska
Hudební divadlo Karlín uvádí muzikálovou pohádku Zlatovláska režii v Filipa Renče. Na jevišti Malé scény HDK z celý článek
LITERATURA/UMĚNÍ
Filmové tipy 18. týden
Maratónec
Dustin Hoffman a Laurence Olivier jsou protivníci na život a na smrt. Americký film (1976). Dále celý článek