Scéna.cz 

* Dobrý deň. Vítame vás v dnešnom programe. Pán Mankovecký kvôli vašej pracovnej vyťaženosti sme pomerne dlho spoločne hľadali termín tohto nášho rozhovoru. Mohli by ste nám teda na úvod prezradiť, na čom momentálne pracujete? Čo vás najviac vyťažuje? redakcia

Dobrý deň, som veľmi rád, že sme konečne našli spoločný termín našej diskusie. Práve dnes som bol na skúške v SKD Martin, kde pripravujeme s režisérom Dodom Gombárom dramatizáciu Bulgakovovej novely Psie srdce, kde pracujem ako dramaturg a hudobný skladateľ. Zároveň tam účinkujem ako klavírista. Paralelne však pracujem na hudbe pre divadlo v Opole (Poľsko) a ako dramaturg tiež hosťujem v DJZ Prešov s režisérom Michalom Náhlikom na pripravovanej inscenácii Tennessie Williamsa Nedeľa pre bolesť ako stvorená. Takže každú voľnú chvíľu v domácom divadle využívam na cestovanie do Opole, alebo Prešova.

* Prepáčte, že možno na vás prezradíme malé tajomstvo. Tento týždeň vám bude štyridsať. Chystáte sa k nejakému jubilejnému bilancovaniu? redakcia

Nie, dátum môjho narodenia som si nevybral ja, takže to nepovažujem za významnú udalosť v mojom živote. A bilancovať a vypočítavať projekty, na ktorých som pracoval sa mi ani nechce. Bol by to asi stratený čas. Skôr vidím projekty, ktoré ma čakajú a teším sa na ne. Pozerám sa skôr dopredu!

* S akými očakávania ste kedysi vstupovali do angažmán v martinskom divadle? Dušan V.

Do divadla v Martine som sa dostal úplnou náhodou. Hosťoval som ako hudobný skladateľ v Gozziho Havranovi a zhovárali sme sa o divadle a o textoch. Dramaturg Martin Porubiak sa stal podpredsedom vlády a ja som dostal ponuku pracovať v divadle na inscenácii Cigáni idú do neba, spolu s dramaturgom Igorom Galandom. Ten však náhle zomrel a dostal som ponuku nastúpiť do divadla ihneď. Okamžite som ju prijal.

* Nie ste rodený Martinčan, preto by ma zaujímalo aký máte vzťah k tomuto mestu a čo by ste bol ochotní preň urobiť. Petra

Nie som rodákom z Martina, ale vzťah mám kladný. Som tzv. naturalizovaný Martinčan, moje deti sa narodili v Martine, takže Martin je prirodzene mojim domovom. Pozn.: Pani Naďa Hejná, bývalá významná herečka nášho divadla raz dávno poznamenala: Martin nikdy nepozdvihovali rodáci.

* V úvodom vstupe ste vymenovali minimálne tri projekty, ktorým sa práve venujete. Od ktorého z nich si sľubujete najviac? Ktorý je takou "srdcovkou"? Tomy

Jednoznačne Bulgakov v Martine. To je veľká výzva. Pracujeme s novým textom Doda Gombára, na každej skúške niečo nové vznikne, prepisujeme, upravujeme, škrtáme, vymýšľame. Práve preto mám rád divadlo. Dodo je zároveň skvelý režisér a super človek. Som rád, že sa do Martina pravidelne vracia.

* Pane Róbert, Vy se nerad fotíte, že jako jedinej zde nemáte fotku? Gábina

Fotím sa keď musím, ale nie že by som sa fotil nerád. Jednoducho som nestihol dodať fotografiu, pretože som bol v zahraničí. Ale sľúbil som, že do týždňa ju pošlem a bude zaradená dodatočne.

* Na čo sa v súčasnosti najviac zameriava divadelná dramaturgia v Martine? D.R.

Práve teraz končíme s definitívnou verziou dramaturgického plánu budúcej sezóny. Viete, Martin je repertoárové divadlo a preto máme isté povinnosti voči mestu. Prvým titulom budúcej sezóny bude rozprávka a posledným Čechov. Viac neprezradím. Ak ste mali na mysli smerovanie divadla, tak odpoveď je zložitejšia. Národný dom - naša hlavná scéna je práve v rekonštrukcii a my pracujeme výhradne v Štúdiu SKD. Štúdiový priestor limituje aj dramaturgiu.

* Kudy vedla vaše cesta k divadlu? Lída z Brna

Cez amatérske Divadlo za múrom v rodných Zlatých Moravciach a potom cez Divadelnú fakultu VŠMU.

* S ktorým autorom alebo režisérom ste mali zatiaľ najsilnejšiu tvorivú väzbu? Maja

Na túto otázku sa nedá odpovedať jedným menom. Bolo ich viac - Marián Pecko, Štefan Korenči, Roman Polák, Dodo Gombár, Matúš Oľha, Ľubo Vajdička...ale aj televízne filmy s Martinom Kákošom a Stanom Párnickým boli super (bojím sa pokračovať, aby som na niekoho nezabudol a neurazil ho - za pätnásť rokov stretnete veľa výnimočných ľudí).

* Vyskúšali ste si niekedy úlohu herca aj v profesionálnom divadle? klepo

Samozrejme, v Martine, niekoľkokrát. Aj keď musím priznať, že moje herectvo je asi mizerné!!! Vždy keď ma režisér obsadil, tak predovšetkým preto, že som hudobník a v inscenácii je komponovaná živá hudba. To nakoniec robím aj práve teraz.

* A ste spokojný s postami, ktoré v súčasnosti zastávate v divadle? Vždy ste túžili byť dramaturgom a hudobným skladateľom, hoci ste vyštudovali filmovú a divadelnú vedu? Miro, Prešov

Viete, vtedy keď som študoval odbor dramaturgie na VŠMU nebol. Dramaturgov vychovávala práve Filmová a divadelná veda.

* Svojho času ste sa podieľal s režisérom Romanom Polákom na tvorbe inscenácie Kupec benátsky. Tento rok má práve tento titul v Polákovej réžii tvoriť ponuku Letných shakespearovských slávností. Pôjde o oprášenie starej inscenácie alebo o jej novú podobu ajv hudobnej zložke? mapo

Nepodieľal!! S Romanom Polákom som robil mnoho iných inscenácií. Kupca benátskeho robil pravdepodobne môj brat Peter, ale neviem to určite.

* Môžem jednu z vašich predchádzajúcich odpovedí chápať tak, že nie ste bilančný typ? To znamená, že si nikdy, pri žiadnej príležitosti, nedávate nejaké predsavzatia? Maťa z Nitry

Predsavzatia si dávam, to je pohľad dopredu! Bilancovanie je pohľadom dozadu. V tom je podľa mňa rozdiel.

* Váš brat tiež venuje tvorbe scénickej hudby a je hercom. Treba korene vašej rovnakej inklinácie k hudbe a divadlu vo vašej rodine? P.T., Košice

Nie. Otec kedysi spieval v miestnej hudobnej skupine v Zlatých Moravciach a je muzikálny, ale to je tak asi všetko. Divadlo nám asi spadlo z neba.

* Na plagátoch činoherných divadiel ste často uvádzaný ako autor scénickej hudby. Tá však často plní len doplnok inscenácie. Uspokojuje vás to? Nemáte chuť otestovať si svoje schopnosti aj na iných žánroch, napríklad opere alebo muzikáli, ktoré predsa len skladateľovi poskytujú iný priestor na sebarealizáciu? Rony z Bratislava

Scénická hudba je hudbou programovou, musí sa podriadiť výsledku - t.j. inscenácii. Práve preto je však jej kompozícia náročná, skladateľ musí rešpektovať množstvo nehudobných činiteľov - text, situáciu, herca a pod. A nakoniec, je tu režisér, on rozhoduje o definitívnej podobe hudby v inscenácii. Veľakrát sa stalo, že motív na ktorom som dlho pracoval, vyhrával som sa s inštrumentáciou v nahrávacom štúdiu, nakoniec režisér nepoužil. Ale pozor, divadlo nie je diktatúrou režiséra. Výsledok vzniká z hľadania a rozhovorov. Z častokrát nekonečných! Muzikálové, alebo operné ambície nemám. Skôr piesňová forma a jazz. Mám jazzové kvarteto kde hrám na piáno a komponujem. Hrať jazz, improvizovať v jazzovom klube je super ventil po strese a udržuje ma to v kondícii ako hráča na klávesy.

* Pán Mankovecký, ospravedlňujem sa. Vychádzal som z novinových informáciu a v nich sa neraz neobjavuje krsné meno tvorcu. Zároveň ma však vaša otázka inšpirovala - Hnevá vás, keď dochádza k takýmto zámenám v autorstve ako sa ukázalo pri Kupcovi benátskom alebo si hovoríte, že je to v rodine? Odlišuje sa nejako výrazne váš hudobný rukopis od bratovho? Pekný zvyšok dňa váš priaznivec mapo

Nehnevá, bavíme sa na tom. (hahaha) Obaja. Zo začiatku si nás zamieňali viac, ale teraz už k tomu nedochádza. Kritici nás už asi poznajú. A k vašej druhej otázke: náš rukopis sa odlišuje, brat pracuje viac so živým orchestrom (jeho názov je Manky orchestra a je zložený z profesionálnych hráčov z rozhlasového orchestra a filharmónie), prirodzene využíva možnosť, že žije a pracuje v Bratislave. V Martine tieto možnosti nie sú, takže pracujem predovšetkým so syntezátormi a samplermi, živé nástroje sa objavujú v komornejšej inštrumentácii - gitaru a basu si nahrávam sám, na saxofón, klárinet, husle mám stálych inštrumentalistov.

* Posudzuje sa vo vašom divadle úspešnosť a neúspešnosť inscenácií na základe toho, koľko dosiahnu repríz? tina

Áno aj. Ale nie je to jediné kritérium. Dopredu vieme, s akými ambíciami titul pripravujeme. Veľký počet repríz dosahujú rozprávky, komédie a hudobné žánre divadla. Častokrát však zaradíme do dramaturgického plánu text, ktorý má ambície festivalové, ten je obyčajne určený náročnejšiemu divákovi ale ak sa výsledok podarí a dostaneme pozvanie na významný zahraničný festival (Edinbourgh, Belehrad, Záhreb, Cividale, Moskva, Praha - to je príklad kde sme v poslednom desaťročí boli), tak nám nevadí, že inscenácia má doma iba "15-20" repríz. Sú však tituly, ktoré dosiahli 100. a pritom boli úspešné na festivaloch, napr. Dotyky a spojenia v réžii Romana Poláka. To je ideál! Ale podarí sa to raz za čas.

* Ako sa vám spolupracuje s poľskými divadelníkmi? zitko

Super! Sú technicky vyspelejší ako slovenský. Lepšie spievajú a tancujú. Je to dané školou a výberom. Poliakov je štyridsať miliónov, to je obrovská konkurencia. Na školu jednoducho nevezmú herca, ktorý nevie spievať. Tým však nechce zatracovať našich hercov. Sú zas emotívnejší a živelnejší!

* Píšete texty na počítači alebo ceruzkou?

Na počítači

* Působíte v divadle MArtin, kde se vyráběly tanky... Byl jste na vojně?

Áno. Vo Vojenskom umeleckom súbore. Ale to už bolo dávno!

* Už vás někdy divadlo omrzelo?

Veľakrát!!!!

* Máte v hudbe nejaké obľúbené obdobie alebo tvorcu?

Je ich veľa. Od Mozarta a Haydna až po Toma Waitsa!

* Pracovali ste niekedy s bratom ne jednom hudobnom alebo divadelnom projekte?

V profesionálnom divadle nikdy. Čakáme na ponuku.

* V Martine často uvádzate texty súčasných autorov. Musíte často čeliť ich nespokojnosti s scénickou podobou? T-K-

Myslím že nie. V poslednom období sme uviedli dve hry Viliama Klimáčka a myslím, že autor bol s výsledkom spokojný. To isté možno povedať o dramatikovi Karolovi Horákovi.

* Snažíte se jako dramaturg ulovit nějaký zajímavý text. Jak potom takový lov vypadá?

Internet, prekladatelia, priatelia v zahraničí a častokrát náhoda.

* Ako sa mate? Paci se vam na ceskem portale? janka

Mam sa dobre. Portál je skvelý!

* Spolupracujete rád s režisérom Matúšom Oľhom? Na základe inscenácie Prameň svätcov súdim, že sa vám v tomto tvorivom tandeme darí nielen pri inscenovaní slovenskej klasiky, ale aj tém s inonárodnými motívmi. Pozdravuje vás návštevníčka divadla Zuzana.

Na Prameni svätcov som spolupracoval ako hudobník, ale s Matúšom mám za sebou množstvo inscenácií aj ako dramaturg. A tiež som autorom hudby k jeho asi tridsiatim televíznym inscenáciám (staré dobré časy, keď ešte televízia vyrábala pôvodnú tvorbu).

* V novinách neraz čítame: odvážny dramaturgický krok. Čo by sme si podľa vás mali pod týmto pojmom predstaviť? Marfy

Nový text, nový preklad, provokujúca téma, netradičná interpretácia... Možno to.

* Spomenuli by ste si ku ktorému dramatickému textu ste sa dostali najdobrodružnejšou cestou? Mirka, Martin

Asi k Najstaršiemu remeslu od Pauly Vogel. Hľadal som text pre päť žien a dostal som tip. Prečítal som si poľskú verziu a zistil som, že je tam päť prostitútok, ktoré v New Yorku "šľapú chodník.." Najmladšia má sedmdesiattri a najstaršia osemdesiatpäť. Nakoniec sme to inscenovali, hrali v tom naše bývalé herečky, dnes už na dôchodku, režíroval Ľubomír Vajdička a výsledok bol skvelý!

* Pán Mankovecký, veľmi pekne vám ďakuejem za toto naše spoločné stretnutie. A keďže v tomto programe je zavedené jedno pravidlo - hosť dostáva slovo na záver, budeme radi, ak takto symbolicky urobíte za dnešným rozhovorom aj vy tú pomyselnú bodku. redakcia

Chcel by som sa veľmi srdečne poďakovať za Vaše pozvanie do diskusie a všetkým ďakujem za otázky. Som veľmi rád, že tento portál vie, že profesionálne divadlo sa nerobí len Bratislave a Prahe, ale aj napríklad v Martine, či Pardubiciach kam sa na budúcu sezónu veľmi teším. A nakoniec by som chcel všetkých srdečne pozvať na našu pripravovanú inscenáciu M. Bulgakova Psie srdce v réžii Doda Gombára. Držte nám palce.